Jo-kristo ma
Kanise Nyasaye
[CB4]
Chwech mar Anywond
Nyasaye
(Edtion 4.0 2002116-20061104-20071225)
Kane pok
chakruok mar ndalo kod thuolo nenitiere Achiel. Ne ok obiro e dak nikech
ne osebedo ka entie. Eloa e nyinge kendo en Roho. Ne ojok ni omededre kendo
ochwe anywola machal kode.
Christian Churches of God
E-mail: secretary@ccg.org
(Oloke ã 2002, 2005, 2006, 2007 Diane
Flanagan, and Wade Cox)
(Tr. 2008)
Otasni inyalo loki nono kendo ichiwe
duto maonge medo kata golo moro. Nying joma goye kod nonro margi kod lendo mar
lokogi nyaka riw kachiel. Onge chudo ma ibiro keti etich mar keyo loko gi. Timo
rom margi ei loso gi kod ng`iyo itimo maonge chachni.
This paper is available from the World
Wide Web page:
http://www.logon.org
and http://www.ccg.org
Chwech mar Anywond Nyasaye
Nyasaye Achiel kende mar Adiera ne osebedo ka nitie (Johana 17:3; 1Johana 5:20). Ne en kende kendo Mochwere.Eloa e nyinge e dho Hibrania Elaha e nyinge e tho Kaldean tiende ni achiel. Ong'eyo gimoro amora kendo onyalo timo gimoro amora. Kata kamano, okonyal tho. En kende e gima ok tho (1Timotheo 6:16). En e Alpha (mafulo ni chakruok kendo en e omega (mafulo ni giko) (Fweny 1:8) otiyo seche duto. Chwech nitie nikech en. En e chuny gik moko duto mabiro. Ma omiyo Nyasaye chweyore kende kuom medore. 'Nyasaye nowacho ni Musa niya " AN MANTIE. ma e gima mondo iwach ni Jo-Israel AN MANTIE oseora iru" (Wuok 3:14). Nyasaye wacho ka ni " Abiro bet gima abiro bet" (koa kuom weche e ei Companion Bible).
Mang'eny kuom Nyasaye Wuoro ngi kalatas Nyasaye to Ng'a? (No. CB1).
Mondo mi ochiwe gik moko, Nysaye nokwongo ooro Roho maler e teko Nyasaye, to neok odak mopogore gi Nyasaye nyaka kinde mane Nyasaye ochako chwech. Omiyo pogruokni ne gima okwongo mar Chwech. Yawuot Nyasaye ne ochwe bang'e nikech Roho ne nyaka bedie e riwruok gi Wuoro. Kuom Roho maler chwech duto mag chuny kod gigo mineno biro biro " duto e duto" (Jo-Efeso 4:6). Roho maler e matweyo chwech duto kanyakla gi Nyasaye Wuoro. Ng'i kalatas Roho maler to ang'o? (CB3).
Nyasaye kod chikene gin: Oriere: Ezra 9:15;
Zaburi 119:172; long'o: Mathayo 5:48; Zaburi 19:7; Ler: Tim Jolawi 19:2;
jorumi 7:12 Ber: Zaburi 34:8; Jorumi 7:12 Adiera: Rapar mar Chik 32:4; Zaburi
119:142 Nyasaye kod chikne ne ose betie. n kuom yudo batiso, nwang'o Roho
maler, kod rito chike kod
sap Ruoth ema wabedo machal gi Nyasaye.
Chwech mar chuny (malaika) ne chenro mokwongo mar Nyasaye kendo ne en chakruok kod mar chwech mar ringruok (dhano). Chwech mar chuny kod mar ringruok tiyo kanyakla ne duong' Nyasaye.
yawuot Nyasaye iluongo ni elohim. Ma en wach mane ng'enyne, manyiso ni nitiere yawuot Nyasaye mokadho achiel. Nyasaye nochweyo yawuowi mang'eny (Rapar mar Chik 32:8; Ayubu 1:6; 2:1; 38:4-7) kendo nobedo Nyasaye kaka Wuoro koa kuom chwech kata tieng' mar yawuowi mar chuny (Jo- Hibrania 12:9).
Ndiko ok nyiswa ahanga kar kwan malaikni. To koa kuom Fweny 5:11 to wag'eyo. Eka nochako ang'icho, mi awinjo dwond malaika mang'eny moluoro kom duong' ka chiel kod gik mangima kod jodongogo. Kwangi ne gana gi gana, kendo tara gi tara.Nyasaye nigi chenro. Ochanore kaka oningo otiek chenrone. Chenro Nyasaye maduong' en puonjo yawuote kaka oningo gibed malong'o kaka olong'o. Nyasaye en hera (1Johana 4:8). Long'o mar hech Nyasaye oriwo gikmoko duto, kendo opogo gik moko duto kod yawuote mag chuny gi mag ringruok.
yawuot Nyasaye mag chuny ne ok ong'eyo gigo duto mane Nyasaye timo. Mano e momiyo Fweny 1:1 wacho ni, " Fweny mar Yesu kristo (omiyo Johana) mane Nyasaye omiye mondo onyisi jotichne gik ma nyaka timre piyo".
Jogo ma roho nedwrare mondo onyis mwolo kendo oriti nyaka nyisi dhano (e okenge) Honni mar Nyasaye, mondo gin bende gi nyal ng'eyo chenro Nyasaye malong'o. Muma nyisowa "Nenitiere weche mane malaika gombo ng'eyo ahinya" (1Petro 1:12).
Yesu kristo ne achiel kuom yawuot Nyasaye mag chuny mane ochwe (kata olosi). Ne en e chakruok (mano en jatelo. (Kata moket mokwongo etelo) mar chwech mar Nyasaye (Fweny 3:14) kendo nywol mokwongo kata Wuod Nyasaye ma makayo (Jokolosai 1:15). Kristo nogero telo mar gigo mag chuny (Jokolosai 1:16) to Nyasaye wuoro notimo tich chwecho. Mesia ne nyarombo mane nenitie chakre chakruok mar piny (Fweny 13:8) kristo ne oluoro chenro no. Kuom thone Yesu kristo nopong'o kare e waro dhano kod malaika ne wuoro. Ne oyiere ewi jowetene kata jowadgi (Zaburi 45:7; Jo-Hibrania 1:9) ng'e mang'e kuom yesu kristo koa e kalatas Yesu to Ng'a (No. CB2) We wang'e kuonde moko mag chwech Nyasaye mag chuny Ko duong Nyasaye.
Fweny sura 4 kod 5 miyowa paro kuom gima komb Nyasaye chal. Olero Nyasaye kobedo e polo kod liudu koluoro komno e Fweny 4:3) Nenitiere kombe 24 bende manenigi jodongo 24 kobedoe e kombe gi ka girwakore e lewni marochere kod osimbni e wigi (Fweny 4:4)
E nyim komno nitiere gimoro machalo gi nam mar rangi, e diere tir, kendo aluora
komno nitie gik mangima (Fweny 4:6). Zaburi 82:1,8 bende wuoyo kuom Nyasaye kod
joge kendo temo lero kaka oyalo. kuonde mamoko mayudore buch Nyasaye gin ZAburi
86:8; 95:3;96:4,5; 97:7,9;135:5;136:2;138:1.
Wayudo ng'eyo ni komb Nyasayenitiere e yor nyandwat koa e isaya 14:13 kod 2
Jokorintho 12:2 ma nyisowa ni en e polo mar adek. Chuny abiriyo manie kom
Nyasaye.
Fweny 1:4 nyisowa ni nitiere roho abiriyo e nyim kom Nyasaye kendo Fweny 4:5 nyisowa ni nitie teche abiriyo e nyim kom mar Nyasaye mochung'ne chuny abiriyo mag Nyasaye.
Zwkaria 4:3 lero yiend Zeituni ariyo e bath tach dhahabu mangi teyni abiriyo ma Roho maler molie kadhie kanisni abiriyo. Fweny 1:20 nyiso ni teyni abiriyo ochung''ne kanisni abiriyo kendo yiend Zeituni ariyo gin ariyo (Zekaria 4:11-14)
Ezekiel 1:5-28 yangonwa mang'eny kuom kom mar Nyasaye, Ezekiel 1:10 lero kuom gik mangima: Moro ka moro ne nigi lela wenge ang'wen, lela wang'ma korachwich nechalo gi wang' sibuor to e bathe koracham nenitiere lela wang' machalo g mar rwath, to yo ka ng'eye ne nitie moro machalo gi mar ongo".
Fweny 4:7-8 bende lero gik moko mangimagi: Moro ka moro kuom gik moko ang'wen mangima gi e ma ochung'ne kuonde ang'wen mar chwech Nyasaye. Nyasaye wuoro nebiro bedo e diera matir kendo gik mangima ne kama: yo imbo en sibuor Yo malambo en dhano Yo misawa en ruoth Yo nyandwat en ongo Jodongo 24 Fweny 4:4 nyisowa ni nitie Jodongo 24, morwakore gi lewni marachere kendo mosidho osimbe mag dhahabu e wigi, kagi bede e kombe 24 aluora komb Nyasaye. Wafwenyo ni jodongogi lemo e nyim komb Nyasaye, koa Fweny 5:14 kod 19:4. Jodongogi bende ngiyo alembe jomaler. (FWeny 5:8) Nitie Jodongo auchiel ma moro ka moro opogne kuonde ang'wen mag chwech (6x4=24).
Tije mag telo maiye gi maoko Jodongo 24 moluoro komb Nyasaye loso bura. Bang' Mesia kane oseyier ewi jowadgi kendo oyiene bedo kaka mica makende, chanruok e aluora kombe Nyasaye nobedo kama: Nyasaye e dier gik moko duto Mesia ni e bat korachwich mar Nyasaye Gik mangima Jodongo Kar ron kwan ka romgi 30, ma en kwan gik maloso bura maiye mar Nyasaye Maduong' moloyo, Bura maoko otongo Jodongo 40, maloso ro mar kwan 70 duto. Kanyakla ang'wen maoko (mar moro kamoro kuom 10 kata Jodongo 40 koa e Bura maoko) nedhi konyo gik mangima ang'wen kod kanyakla ang'wen maiye (mar jodongo 6 moro ka moro kata Jodongo 24 e Bura maiye) e tend chik Nyasaye e kuonde ang'wen mag chwech. Nitiere ranyisi ma kwan 70 e ndiko. Ka waluo sigana, Musa noyiero 70 (Kwan 11:24-26) Kata mana Sanhedrim (kata buch Jodongo), mane bura motelo ne jo-Israel ne ochung' mana e kwan mar 70 (ng'i bende Wuok 24:1;9; kod Luka 10:1;17).
Ma ne yo mokwongo mar buch tend Nyasaye. Koa e ndiko to waneno ni Nyasaye medo buche, kendo wabiro wuoyo mang'eny kuom ma e yo matut. Nyasaye biro miyo gik manyien e nafas mokwongo mar tende mane osewe nikech lweny mar malaika Chwech mar polo kod piny Kane Eloa osechweyo malaika mag polo ne ochweyo pinyni. Kar chakruok, Nyasaye nochweyo polo gi piny (Chakruok 1:1).
Ayubu 38:4-7 wuoyo kuom duong' mar teko Nyasaye kod pache. Owacho ni sulwe mago kinyi nower kanyakla sulwe magokinyi, kerubi kod Seratim gin tije mopogore kanyakla kod nyinge ne yawuot Nyasaye mag chuny. kata kamano yawuot Nyasaye ne ok oket kaka malaika (mofulo ni joter wach) nyaka chwech Adam. Nyaka ndalono neonge tiende bedo gi joter wach. Ng'i kalatas, malaika polo (No. CB28).
Gi chwecho mar piny, Lusifa, (mofulo ni jating' ler) gi yawuot Nyasaye moko ne oket ni ochung'ne piny kendo nochikgi mondo girite kod ji mane idhi ketie eiye. Piny en gima chon. E ndalo moko dinosaur kod gikmoko nodak e pinyni, Nenore ni higni mang'eny mokadho kadi moro maduong' nogoyo piny kendo oketho dinosaur kod le mamoko mane nitie ekinde mane pod onge sigana mar pinyni.
Lusifa ne ochwe malong'o kendo notiyo kaka Raum mar Kerubi e kom mar Nyasaye (Ezekiel 28:12-15).
Ne en e nafas mar milambo /dhano kendo ne omiye migawo maduong ewi chwech
Nyasaye mar chuny, kendo bang'e e chwech ma bang'e. Ne okawo oteku mar sulwe ma
gokinyi mar piny (Ezekiel 28:12).
Lusifa notemo telone ng'anyo mondo okaw kar Nyasaye Wuoro. Nowach," Anachal gi Nyasaye maduong moloyo" (Isaya 14:13,14) Lusifa kod achiel kuom adek mar malaike polo ne ong'anyo ne Nyasaye (Fweny 12:4). Jomoko paro ni nus mar Bura maiye ne oriwre gi lusifa eng'anyo ne Nyasaye Wuoro. Nikech Lusifa noyiero mondo ong'any nyinge noloki Satan, mofulo ni jachien kata jasigu (ni owete) (1Petro 5:8; Fweny 12:10; Zekaria 3:1) Jasigu en ng'at ma kinde duto dwaro mana inyowa. Tich satan kaka kuom kerubi mar komb Nyasaye ne odong' nono bang' ng'anjo ne.
Ezekiel 41:18-19 lero kama koro nafase duto
modong nono e Buch Nyasaye maiye ibi pong' gi gik mabiro. Jogi biro bedo ni
otho tho ringruok kendo ibi chier kata ilokogi e chuny mar roho e dwok kristo
mar ariyo. Kane pod gin dhano negiluoro chik Nyasaye kendo neginyiso nyalo mar
timo tich mane onyisgi.
Moko kuomgi noyiero kata tho moloyo chayo kata tamore Nyasaye achiel mar
adiera.
Kane jachien kod malaika mane olwar ose ng'anjo gik moko nolokore nyaka chieng'. Mana kaka Lusifa,Yawuot Nyasaye wach chuny mamoko bende nochwe e yo malongo to negin gi thuolo makende mar yiero mana kaka dhano duto nigo.
Kata kodoko ni piny nochwe malong'o, ne odoko maonge kido kendo gimoro ei ye (Chakruok 1:2) Iparo ni ma ne otimore kane Lusifa ong'anjo. En kod malaika mane opodho ne en okwang' e piny kendo ne odoko ohu kod bohu mafulo ni ja koko kog nono.
Nenitie kit dhano duto mane odak e piny e kinde mang'eny mosekadho, kendo niluongogi ni humanoide. Ne gin gi gik matin machalre gi dhano masani. Negiwuotho gi tielo ariyo to ne giparo kendo tiyo e yo mopogore gi dhano masani. Negin chwech mag malaika mane opdho. Nyasaye Wuoro ne ok oneno ni mondo gi bedi e piny. Parni, malaika ne ok ongeyo chenro Nyasaye kod kendo mar ne en achiel kuom tembe satan mang'eny mar ketho chenro Nyasaye Achiel kende gi thuolo mar yudo Rop Nyasaye maler. Muma nyisowa ni chwechni ok be bet e chier (Isaya 26:13-14). Lusifa ne ok onyiso muolo kod yie. To bang'e ne ochako lweny e polo kod ng'anyo ne Nyasaye kod chikne. Kata kamano, satan pod nigi teko e piny tinende; kendo malaika mopodho pod nigi teko mar teko mar roho. SAtan e ruoth teko mar kind piny gi polo (Jo-Efeso 2:2)
LOso manyien mar piny kod chwech mar dhano
masani. Nyasaye timo tijene e sane moketo. Ne ow Nyasaye noweyo higni madirom
6,000 e bwo tend satan,
chakre Adm ne chwe. Wa chiegni chopo e giko higni 6,000 sani. Ndalo satan
ibi ng'ad machiegni kendo higni 1,000 mar loch Yesu kristo ma Mesia, sulue ma
gokinyi manyien mar piny biro chakore machiegni. Ma iluongo ni ndalo mar telo
makare.
Koro kamano e ndalo, piny nodoko nono kod koko, nikech ng'anjo mar malaike polo. Mesia noloso piny kendo e okang mane long'o ne dhano le kod piny kendo mane dhi dong' malong'o kane wadak waduto e chik Nyasaye.
Mana kaka nenitie chanruok e aluora komb
Nyasaye, e kaka chanruok nitie e gik moko duto. Pile pile endalo chwech kendo
Mesia ne
ochano gik moko mondo oikre konyo gik moko mag ngima. Nikech Nyasaye nong'eyo
gik moko duto a chakruok. Ne ong'eyo ni moko kuom malaika polo ne dhi ng'anjo.
Omiyo, Nyasaye Achiel kendo mar Adiera, e hera ne maonge giko kod
ringruok achiel. Moro ka moro nigi nyalo kod thuolo mar loso yiero. Moro ka
moro nigi migawo moro. Yawuot Nyasaye mag chuny konyo rito dhano e piny. Kaka
wan ni mondo walam Nyasaye Achiel kende mar Adiera, warit anywolawa kod piny,
kod konyo ji duto mondo ginge Nyasaye Achiel kende mar Adiera. Chuny kod
ringruok duto itemo kendo ipenjo e tijegi. Chenro Nyasaye.
Kuom riekone, nikech Hera ne ne chwechne duto, Nyasaye nochano chenro mane biro
dwokone dhano kod malaika polo mne opodho. Nikech Nyasaye en Nyasaye Achiel kende
mar Adiera, onyalo chako mich moyiere. Ndalo mag muma machon jogo mane lamo
Nyasaye Achiel kende mat Adiera nechiwo ruedhe, diek kod nyirombe mondo ochop
wachji e yor mich. Kata kamano, michji duto ne ochopi chutho gi Mesia kuom
thone e siro.
Ok dwar kendo ni wachiw le to idwaro ni walem, watwe chiemo kendo warom walam Nyasayr Achiel kende mar Adiera e seche moyier. Kuom ranyisi, ma nyalo bedo Sabato e juma, dweche manyien, ndalo maler kod sepni.
Nikech Nyasaye nohero pinyni ni nochiwo wuode ma miderma ni ng'ato ang'ata moyie kuome kik lala to oyud ngima mochwere (Johana 3:16).
yesu kristo ne long'o kendo mich moromo. kristo ne onyiso yie kuom weyo duong'ne mar roho kendo bedo dhano. Ne ogeno chutho e dwaro kod teko Nyasaye ne ngima nekod chierne e ngima mochwere. Chutho ne oluoro Nyasache.
Kane mamalo moloyo omiyo ogendni duto gigegi (kane opogo yawuot Adam) ne oketo kiepe ne ji kaluore gi kwan mar yawuot Nyasaye (Rapar mar Chik 32:8, RSV).
Ndikoni nyiso ni Nyasaye Achiel kende mar Adiera nomiyo Jodongo 70 mag yawuot Nyasaye tije. Yesu kristo ma Mesia ne omi tich mar rito oganda jo-Israel. Jo-Israel ne mondo ong'e kaka giluwo ranyisi mar kido mar mesia mane ok ohero owuon kod bedo moikore ne chiwo ngimagi ne jomoko. Kuom thone Mesia nowaro malaika kod dhano ne Nyasaye Achiel kende mar Adiera.
Ka oluongwa mwa lokore kendo o batiswa to
wayudo Roho Maler. Koro wanyalo dhi ka wajochier e nyim komb Nyasaye
w alam (Jo-Hibrania 4:16,10:19-20). Nyaka watem luoro chik Nyasaye e ngimawa
duto. Kawa koso kendo watimo richo, nyaka walokre kendo wakwa ng'wono Nyasaye
kendo ong'wonwa (ng'i kalatas Roho maler to Ang'o? (No. CB 3)
Chier mokwongo kod higni gana achiel Ka mesia duogo jogo maler mosetho ibi chier mokwongo. Jogo maler mabiro bet mangima e dwok kristo mar ariyo biro chango e yamo mondo oromne joma ler mochier kendo gibiro lokore gi duto apoya e ringruok roho (1Jothesalonika 4:16-17). Jomaler biro riwore gi kristo e boche polo mondo obed kode (1Jokorintho 15:51-52). Kanisa, miyahya mar kristo, ibi nywom gi yesu kristo, Mesia e ndalo no. Jogo mag chier mokwongo biro doko ringruok roho kendo biro telo gi kristo e piny kuom higni 1,000 mar lochne.
Ang'o mabiro timore ne satan? E giko higni mar 6,000 nomi satan, ibiro kete mabor gi wuondo dhano. E kinde mag higni gana achiel ji mang'eny biro ng'eyo dak gi chikne Nyasaye. Gibiro dak e ngima ma hono, mar mor kod nyithindgi bende. E giko higni 1,000 mar lochne, satan ibi we kuom kinde manok. Kata kobedo ni dhano biro bet Kodak ngima mar mor kuom ndalo mang'eny jomoko pod biro ng'anjo e bwo wuond satan e kinde ni.
Ma biro bet ng'anjo mogik. E kinde no satan kod malaika polo mane opodho ibiro gol kaka ringruog chuny kendo ibi losgi dhano (Isaya 14:15-17).
Ji biro wacho: "Bende ma e ng'at mane yiengo piny; kendo miyo ruodhi tetni, mi lok piny thim kendo mane ok gony joma osetweyo dog tuchegi".
Nyasaye ok dwar chwech ne moro amora ochwanyre. Omiyo malaika polo mane opodho biro yudo thuolo machielo (sani kaka dhano) mondo olokre kendo oyud thuolo mar yudo loch mar Nyasaye. Kata kamano, ok gibi yudo otenegi mane gingo mokwongo kane pok ging'anjo. To ber e loch Nyasaye e nyalo moro amora moloyo bedo maonge gi thuolo mar yudo Nyasaye maler.
Chier mar Ariyo kata kom maduong' marachar mar Ng'ado Bura. Bang' nga'njo mogik kod higni 7,000 oserumo, kom maduong' marachar mar ng'ado bura biro chakore. E kindeni piny biro bet gi yawuot Nyasaye mang'eny mabiro bet yawuot Nyasaye mangi yie mar roho. Gige rohogi biro bet koyudo osimbegi kaka dhano. Gibiro ber ka gisedak e yor nyasaye kuom kinde malach.
Ng'ato ang'ata ma ok oromo ne chier mar mokwongo ibi mi thuolo machielo mondo odagie yor ngima. Nyasaye e chier mar ariyo. Chier mar ariyo en kinde mar ng'ado bura mawuok higni mokadho 100 (Isaya 65:20) ng'ato ka ng'ato biro yudo higni 100 (2 jubilees mar higni 50 ng'ato ka ng'ato) mondo orom bedo Wuod Nyasaye mar roho. Ngima dhano nekaw higni 120 (Chakruok 6:3) to e bwo Mus ne oketo machiek nyaka higni piro abiriyo (cf. ZAburi 90:10). Ne chier mar ariyo ngima dhano biro bedo higni 120, koketie chier kaka maduong'mogik kendo kiluwo gi higni 100 mar ng'ado buch riech (ng'i bende Jayalo 8:12).
Nikech Nyasaye ok dwar ketho gimoro amora, nenore ka kido kod paro marach osegol e piny, ji biro neno ber mar dak e bwo loch maratiro. Gi mich mar Roho maler mar Nyasaye, nenore ni dhano mamoko kod malaika mar polo mane opodho biro romo bedo yawuot Nyasaye.
E chier mar ariyo (Ng'i 1 JOkorintho 15:28). Piny biro bedo mopogore ahinya e giko ndalono.
Weyo ne Wuoro: Giko biro biro ka kristo oweyo Loch ne Nyasaye wuoro bang' koseketho telo kod teko duto mane ok mag Nyasaye. Kristo nyaka tel moket wasike duto e bwo tiende. Wasigu mibi tieki mogik en tho. Nimar oseketo gik moo duto e bwo tiende" ka owacho ni " gik moko duto oseketi e bwoye, en gima ler ni ma ok oriwo Nyasaye owuon. Ka osetimo ma to wuowi owuon ibi kete e bwo Nyasaye Wuoro makete gik moko duto e bwo kristo, mondo Nyasaye onyal bedo duto e duto (1Jokorintho 15:20-28, NIV).
Bang'e Nyasaye achiel kende mar Adiera biro keto kombe e piny (Fweny 21:10ff.).
Ndiko maler ok nyiswa ayanga gima biro timore bang' ndaloni. To gima ler en ni Nyasaye Achiel kende mar Adiera mawahero, walamo, kendo waluoro oseketo chenro miwuoro kama joge mag chuny kod ringruok nyalo romo mondo obed yawuot Nyasaye mag chuny. Nitiere migepe mang'eny madhi kanyakla kod chenro Nyasaye, to mich kod gweth to ng'eny. We ane koro wang'i kaka Nyasaye medore owuon.
Yarruok mar tie Nyasaye maiye kod maoko Ka Mesia duogo to waneno ni kend mar nyarombo biro timore Fweny 19:7-10) Nenore ni jogo moromo ibi ket e Buch telo mar Nyasaye e okenge ma giromoe. Kuom ranyisi, nenore ne Musa kod Elija biro tiyo kar gik moko mangima ariyo mane bende ni joote 12 omi thuolo e Burani. Joote 12 biro bedo gi tich mar yalo achiel kuom thondi 12 mar jo-Israel (Mathayo 19:28; Fweny 21:15-16) moro ka moro.
Joote apar kod ariyo gin kamagi:
1.Petro
2.Andrea
3.Jakobo
4.Johana
5.Filipo
6.Bartholomayo
7.Thoma
8.Mathayo
9.Jakobo
10.Thadayo
11.Simon
12. Mathia - mane okawo kar Judas Iskariot (Mathayo 10:2-4; Joote 1:26).
Wanyalo kaw ni jo-Ng'ad bura 12 biro bet bende e bura mar telo. Jong'ad bura 12
gin:
1. Othniel wuod kanez ma owadgi kaleb (J. Bura 3:7-12)
2. Ehud ja -Benjamin (J. Bura 3:12,20);
[Bang' tho Ehud ji noketi elwet Jabin ruoth jo-Kanan.Kaluore gima samgar ne ok en ja ng'ad bura kaka waneno kowuok e J.Bura 3:3-4:4]
3. Debora, janabi madhako chi Lapidoth (J.bura sura 4-5)
4. Gideon ja manasse (J. Bura sura 6-8);
[Abimeleck jamiriambo wuod gideon gi Shekemute, ne oketore ruoth ma ok adier. Mano e tie jamiriambo Ne ok en achiel kuom jong'ad bura apar kod ariyo to mane ruoth ma ok adiera].
5. Tola wuod pua ja -isakar (Jongad Bura 10:1-2);
6. Jair ja- Gilead (Jongad Bura 10:3-5)
7. Jeftha ja- Gigad wuod nyako ma jachode (Jangad bura 11:1; 12:7)
8. Ibzan ja- Bethlehem (jangad Bura 12:8-10);
9. Elon ja- Zebulum (Jangad Bura 12:11-12);
10. Abdon wuod Hilel ja arathon man Efraim (Jongad Bura 12:13-15)
11. Samson ja- Dan wuod manoa (Jangad Bura sura 13-16)
12. Eli (1Samwel sura 12-4)
Eli kod Samwel ne jong'ad bura mogik mag Jo-Israel. Samwel ne janabi kendo jong'ad bura e Israel mane oyiero Saido kendo notiyo e bwoye, to ne on en achiel kuom jong'ad bura apar kod ariyo. E tho Eli tend ruothi nochakore.
Chenro mar wuoth:
Chakruog chenro mar wuoth mar dhout jo-Israel apar ga ariyo ineno e kwan 2:3-3 kendo lokruok mane otim e chenrono inwang'oe Ezekiel sura 48. Kachakore gi wuok chieng' chenrono en;
Jo-Juda
Jo-Isakar
Jo-Zebulum
Jo-Reuben
Jo-Simeon
Jo-Gad
Jo-Benjamin
Jo Manase
Jo-Efraim
Jo-Naftali
Jo-Ashur
Jo-Dan
Waneno Hekalu mabiro mar Ezekiel ma itimone loko e:
Jo-Yusuf
Jo-Benjamin
Jo- Dan
Jo-Simeon
Jo-Isakar
Jo-Zebulum
Jo-Gad
Jo- Ashur
Jo-Naftali
Jo-Reuban
Jo Juda
JO-lawi
Dhot kadhot ibiro ket ne jaote achiel ne dhoudi e dek e ang'wen. To dhondi 12 ok gin kende e nyikwa Ibrahim.
Wuod Ibrahim mokwongo ne mar hagar, jatich Sarai ma nyar Misri (Chakruok 16:1) nyinge ne Ishmael.
Mingi nokawne dhako koa Misri (Chakruok 21:21). Ishmael ogol e chakruok
16:11,15; 21:20; 39:1 kod Jong'ad Bura 8:24. Singo mochwere mane Nyasaye otimo
gi Ibrahim kendo nmane oloso kokadho kuom isaka oluongo e chakruok 17:19-21).
Jog Ishmael 12 kaluore gi nywolgi gin (Chakruok 25:13 ff.):
1.Nebayoth
2.Kedar
3.Abdeel
4.Mibsaim
5.Mishma
6.Duma
7.Masa
8.Hadad
9.Tema
10.Jetur
11.Nafish
12. Kedema
Ma biro loso bura mar dhoudi 12 komedi chenro mantie mar Nyasaye mar Jodongo 24. E wi kinde to waneno ni Nyasaye ohero tiyo gi kwan moko kod yo moro mar medo kare.
Bang' tho mar Sarai, Ibrahim bende noyudo
yawuowi gi Keturah (Chakruok 25:1) yawuot Ketura auchiel gin kamagi:
1.Zimram
2.Jokshna
3.Midcan
4.Ishbak
5.Shua
6.Medan
En gimaber ka waneno ni nyikwa Ibrahim -dhondi 12 mag jo-Israel, dhoudi 12 mag
Jo-Ishmael, kod dhoudi auchiel mag Ketura- golo bura achiel mopong' mar 30.
q