Jo Kristo Ma Kanise Nyasaye

[CB77]

 

 

 

Puonj:

Chik Mar Aboro

 

(Edition 2.020050712–20070303)

 

Chik mar aboro wacho ni: kik ikwal. Ei puonj wabiro ngiyo yore ma wakwalogo Nyasaye kachiel gi jowetewa bende.

 

 

 

Christian Churches of God

PO Box 369,  WODEN  ACT 2606,  AUSTRALIA

 

Email: secretary@ccg.org

 

(Oloke 2006, 2007, Leslie Hilburn, ed Wade Cox)

(t. 2009)

 

Otasini inyalo loko nono kendo keyo mawa kologoki mangenye ma onge ketho kata weyo wach kata weche mantie. Nying joma ogoye kod mouro margi kod ler mar lko margi nyaka riw. Onge chudo ma idwaro kuom ngama oyudo loko moro amoro. Moko manok inyalo medo kuom loko kendo chiwo maok oketh chiwomoloki.

 

Otasni yudore kao e worldwide web page

http://www.logon.org and http://www.ccg.org

 

 


Puonj:

Chik Mar Aboro




Nono muma mar nyithindo

 

Chopo:

 

Ka ing’iyo chik mar Aboro (kik ikwal) kod gik ma oiyiedhi ma ikwalogo Nyasaye kod kowetewa bende oketgi eyore ariyo.

 

Tichgi

 

1)      Nyithindo nyalo biro winjo tiend chik mar Aboro

2)      Nyithindo biro winjo yore ma wakwalogo Nyasaye

3)      Nyithindo biro winjo tiend yore ma wakwalogo jowetewa

4)      Nyithindo biro winjo yoo ma itiruok go ne Nyasaye

 

Yore

 

Bura kod chik mar Aboro (No. 161)

Chik mar Apar (No. CB17)

Bura mar Nyasaye (No. CB25)

 

Nidko mamoko

 

Wuok 20

Malaki 22

Wuok 22

Tim Jolawi 6

 

Mako gi wich kik ikwal

 

Rapar Mar Chik 10:12-13 “Gikoroni, Israel, ang’o ma Nyasaye duaro kuomu, donge odwaro manani uluor Ruoth Nyasaye kendo wuotho eyorene, kendo here, kendo tiyone Ruoth Nyasachu gi chunyu duto kod parou duto, ubiro rito chike Ruoth, kod buchene duto ma omiyuo kawuono mondo okonyu” (RSV).

 

Chenro

 

Yawo kod lemo

 

Penjo nyinthindo gima chik mar Aboro en. Yalo chik ebao ma ochungi, motero geno margi kokalo echike.

 

Puonj kuom kwelo

 

Tije momakore go kwalo jowetewa

Tije momakore gi kwalo Nyasaye

 

Loro kod lamo

 

Pounj (Lesson)

 

Ang’o ma Nyasaye dwaro kuomwa? L.W.H.T.R (luor, wuoth, hera, tich, rito)

 

Som Rapar mar Chik 10:12-13 (ng;i wiye malo).

 

Nikech gima Nyasaye duaro kuomwa ei rito chikene, nyaka wawinji gima chik moro kamoro nyiso kendo kaka onego waluwe.

 

Tiyo

 

Ket tol matin elwet nyathi kod ndiko madongo abich magiu (L.W.H.T.R). Nyithindo nyalo tweyo ndiko go kendo ikogi maler mar tiyo kodgi e seche mag pimo wach.

 

Penj nyithindo mabirogo kendo gi duok kaluwore gi kwan ma gisekwanyo koa e ogudu. Ka nyalore, to pog kwan mamoko kod penjo mayot e ogudu matin ne nyithindo matindo maudo gi kwany. Nyithindo madongo bange nyalo duoko penjo magenye matek.

 

1)      Kwalo en ang’o?

 

  1. Nyitindo biro hero ngiyo gik moko e yoo mineno ka gi kawo gimoro kuom ng’ato ma ok margi kuom ngato

 

2)      To nade ka wayudo gimoro (kaka kwel kawo gimoro) kae to ok waduok? Mano dibed kwo?

 

3)      Ango ma Nyasaye wacho mondo watim ka wayudo gima of marwa?

  1. Som Rapar Mar Chik 22:1-4: “Kik ine dher wadu kata tombene kolal to iling’ aling’a, to nyaka ingenge ma iduoke ne wuon go. To ka wuon of ni machiegni kodi, kata ka ok ingeye, to nyata iter chiayene dalani, kendo ibiro bedo kode nyaka waduno bii yude iri, kuom mano nyaka ikanne go. Nyaka itim kamano ne kanj wadu, kata ne lawe, kata ne gimoro amora mar wadu molalne, gire moro amora ne ineno kolal, kikiwe mak ikonyo, kineno kanj wadu kata dhere kopodho eyo, kik iwe mak ikonyo woun change; nyaka ikonye change.” (RSV)

 

4)      Nyithindo moro luongo nag’o ka giyudo gimoro to ok giduoko?

  1. Joyuto / Jokeno. Mano be kare? To nang’o?

 

5)      To nade to waholo ng’ato pesa? Wanyalo dwaro ohala kuomgi?

  1. Nyasaye wacho e Rapar Mar Chik 23:19-20, ki imi wadi chul ohala kuom gima oholo kuomi; kata en gop pesa, kata gop cham, kata gop gimoro amora omohol ewi gowi; 20 inyalo kawo ohala kuom japiny moro; to ok kuom wadu; kuluwo chikno to Nyasaye nogwedhu kuom gik moko duto mutimo epiny ma ubiro donjoe mondo udagie.”

 

6)      Ang’o ma wapuingore emuma manyen kuom “Owadwa to en eng’a?

  1. Kristo nowacho ni owadwa en gnama timo dwach Nyasaye (mathayo 12:50) ma oriwo nyaka ji duto maok Joisrael eringruok, kaka koro warruok osebiro ne ogendni (Tich Joote 28:28). Ongendni duto koro nithuolo mar donjo e piny Ruoth Nyasaye. Onge ngama nyalo holo gowi onganda moro, machal kamano en kwo.

 

7)      Bende nitiere gima okne ma wanyalo kwlo kuom ngato?

  1. Kony nyithindo winjo ni wanyalo kwalo geno ng’ato, marue kod mamoko.

 

8)      Ngano kendo kopogore kod owetewa ma wanyalo kwalo?

  1. Ler ne nyithindo ni nitie yore mageny ma wanyalo kwalogo Nyasaye

 

9)      Yoo achiel mane ma mwakwalogo Nyasaye ma ochan e Malaki 3:7-12?

Kuom tamruok golo achiel kuom apar kod chiwo

 

10)  Chiwo to en ango?

  1. Gimoro mochiw ne tich Nyasaye (chiwruo). Kata solro (pesa) mochiw kuom yie ne Nyasaye kokalo kuom kanisa; kata gimoro mosingi ne Nyasaye kuom e dwaro mathuolo

 

11)  Nyadidi ehiga monego wagole ne Nyasaye chiwo?

  1. Nyis nyithindo ni matin mogik en didek ehiga endalo nyasi. To bende wanyalo golo chiwo mangeny kaka wahero (ngi Rapar Mar Chik 16:16, Wuok 23:14-15).

 

12)  Achiel kuom para to en ang’o?

  1. Achiel kuom apar (10%) mar gik ma wayudo (kata momedore)

 

13)  En kwalo Nyasaye eyoo mane kaok wachiw achiel kuom apar mag yuto magwa?

  1. Gik moko duto wuok ir Nyasaye. Nyasaye oiko yore moko maswaro chudo (kata achiel kuom apar) ma nyalo miyo walemo. Kendo kuom joma odhier (achiel kuom apar mar ariyo ei higa mar adek mar luoro: Rapar Mar Chik 14:28), eyoo makare kaka jip ne joge mondo oriwre e yorene kendo e nyasi mage kod sabato mage (achiel kuom apar mar ariyo: Rapar mar Chik 14:22-27).

 

14)  Achiel kuom apar mar ariyo to en ango? Oriwe kod Malaki 3?

  1. Ler ni achiel kuom apar mar ariyo oketi batje mar mor endalo nyesni mag Nyasaye. En achile kuom chenro Nyasaye kendo kuom mano nyaka waluor kendo wasiki ka waiko achiel kuom apar mar ariyo magwa. Penjo kae enni ere kaka achiel kuom apar mar ariyo itiyogo ehiga mar 3 mar higa mar abiriyo koluoro mondo okony mond liete kod nyithi kiye?

 

15)  Ango matimore ka waholo ei achiel kuom apar magwa kata ei achiel kuom apar mar ariyo magwa kael to waduoko pesa?

  1. Ler ni tiyo gi achiel kuom apra en kwo. Ka ngato dwaro holo achiel kuuom apar mage moko mondo otigo mana eyore owuom, to nitie chik, ka achiel kuom apar iduoko, chik en ni achiel kuom abich nyaka med kuome. Mano nyiso ni 20% imdeo kuom achiel kuom apar moro amora motigo eyoo moro amora. Gige tich duto motigo marach en ranyisi mar kalo tong nyaka gol chiwo mar 20% (ng’I Tim Jowalo 6:5). Ngeche 6:31 wachi nig a mokwalo nyaka chul nyadibiriyo, to winjo endalo mag Kristo gik ma okaw ichulo nyadigwen (cf Luka 19:8), mane en chudo mar kako rombo ei Wuok 22:1. Chudo mane mar dhiang ne en nya dibich kuom achiel endiko achielno to ka jakwo jamni namaki elwet ruodhi to nyaka gik moko noketi echik kendo ne ilosogi e doho, ja ketho ne chudo nyadiriyo ka oyude kaen dod mwandu ng’at ma chielo (Wuok 22:9).

 

16)  Ango machielo ma wanyalo kwalo kuom Nyasaye?

  1. Kaok warito sabato mar Nyasaye mano en kwalo sech Nyasaye kod lame. Nyasaye nocheyowa kuom duongne (Isaye 33:7). Eyoo achiel ma wamiye Nyasaye duong en yoo mar rito seche mag pake kod lame.

 

Nouro:

 

Onge ngat manyalo kwalo ngima mar ngat machielo mondo onwang piny Ruoth Nyasaye. Chik mar mwandu en yoo ma ratiro minenego e chiek mar malo mar chuny. Kwalo ngato en yoo machielo mar kwalo Nyasaye, kaok wan kare kwom gik ma inyalo ne eve kaka wanyalo bedo jo ratiro kuom gik maok wane maga chuny? Nyaka walokere kendo wapuonjre hera ngata gi ngato, kwarito ngima ngato ka ngato mathuolo kendo maler.

 

Tije moriwore kod kwalo jowetewa:

 

1)      Pog nyithindo kienje adek (A,B,C). ketgi emesni mopogore ka yot.

2)      Mi moro kamoro dhok 7 kod rombe ekwethji. (Ndik piny; ni itiyo gi lee molos go jwala kata pien lama bao)

3)      Ket kidieny ka kidieny ogny dhogi kod rombegi kaeto giket “chiel: moluoro jambgi.

4)      Ket ngato moa ekidieny A “Odonj” iye kendo okwal dhok ariyo ei kidiny B.

5)      Ket ngat moa ekidieny C “odonj” iye kendo okwal rombe ariyo ekidieny B.

6)      Wach uru ane kaka jamni koro chalo kendo penj nyithindo man ei kieidny A kod kidieny C kaka giparo timo mondo gibed kod jamni “Mangeny” penj kidieny B kaka giparo kuom jambgi

7)      Kidieny A noweyo dhiang achiel mokwal ei jambgi, kendo dhok moko mokwal negikao ma ginego mondo obed chiemo

8)      Kidieny C noweyo rombo achiel mokwal ei jambgi, kendo ne gikawo rombe moko ma gingiewo mondo obed chiemo

9)      Kidieny B ne omonjo kidney A kod kidieny C ma gipenjogi gima ber timo

10)  Ling kendo penj nyithindo mau ei kidieny B gima giparo ni nyalo bedo maber ktim. Penj kidiny A kod kidieny C gima giparo ni ber magiduoko ne kidieny B

11)  Som Wuok 22:104

12)  Kidieny A nyaka duok dhianga mangima mantie ei jambgi kenfo chulo nya diriyo, ka ae to, kidiny A nyaka chul kidiny B dhok abich kar dhiang mane onegi mondo obed chiemo

13)  Kidieny C nyaka duok rombo magnima mantie ei jamni, kendo ka ae to gichulo nyadiriyo. Ka ea to kidieny C nyaka chul kidieny B rombe agwen kar rombe mane ongiwe mondo obed chiemo

14)  Wach uru ane kaka jamni koro chalo. Penj nyithindo mau ei kidieny A kod kidieny C kaka giringo kuom bedo gi jamni manik. Penj kidieny B kaka giparo kum jambgi

15)  Penj kideieny A kod kidieny C papod gibiro unedo kwalo dhiang kata rombo kuom kidieny B kendo

 

Tije moriwore kod kwalo Nyasaye

 

Nyithindo biro gero gimoro “sanduk mar achiel kuom apar” mabiro tingo achiel kum apar gi makuongo, achiel kuom apar mar ariyo, kod Terumau.

 

Som 2 Ruodhi 12:9 “Eka jehoyada mane jodolo nokawo sanduk moro, motucho raumne, eka nokete ebath dhoot kor achwich kodonjo eod Ruoth kendo jodolo make rito dhoot ne keto peso duto mane gi solo eod ruoth eiye kanye.”

 

 

Sanduk moriw

 

 

1)      Bang sa, ngado bao moro matin mopogi nya diboro e sanduk ka sanduk kendo triwgi; muon matek, kendo ket sandugego bang saa (ne pogruok man ei pimo mar sanduk). Sanduk ka sanduk biro bedo gi rachungi adek

2)      Mi nyathi ka nyathi sanduk kendo lerne ni gidhi tucho buche adek ewi sangugegi, ma rachiungi ka rachungi gi bure

3)      Bed kod gima imuono, gima medo rito, gima riwo kod rangi duto oyudre ne nyinthindo mar buko nge sandugego (kata gimoro amora kendo ma ibuke mondo okony tich)

4)      Dicje e sa, ket nyathi ka nyathi odhi “kar tucho” kod ngat ma duong nyath ka nyathi nyalo tucho bugo mar rachungi ka rachungi adekgo. Bugo nyaka bed maduong moromo madi rom achiel kuom angueu, kuom mano rakuny maduong moromo ema nyaka tii godo.

5)      Ket nyithindo kod joma dongo oti kod gima kare mapuch ka gi kunyo kendo let maber ni chike Nyasaye chiwo rieko mar bedo kare maong hinyruok. nyaka ket ritruok egik moko duto kata mana ogero kor or maluoro tado (Rapar mar chik 22:8).

 

Ka isetieko, let maler ne nyithindo ni rachungogo ochung kar 1 achiel kuom apar, 2 achiel kuom apar kendo gi reruma

 

Tieko kod lamo

 

                                                                                                                                                                                                                                                                                   

 

q