Jo Kristo Ma Kanise Nyasaye
[CB64]
Puonj:
Okanda ma Mbulu mar Jadolo
(Edition 1.0
20060403-20060403)
Ne onyiswa ni Jadolo maduong’ nyaka net we okanda man kod pather more matin ma okode mag madhahabu nitie kod toned mag okanda ebathe mapiny. puonjni ne onyayo gima keto kido mar okanda ma mbulu mar teko mar Jadolo.
Christian Churches of God
PO Box 369,
WODEN ACT 2606, AUSTRALIA
Email: secretary@ccg.org
(Copyright ã 2006 Diane Flanagan, ed. Wade Cox)
(tr. 2009)
Otasini inyalo loko nono
kendo keyo mawa kologoki mangenye ma onge ketho kata weyo wach kata weche
mantie. Nying joma ogoye kod mouro margi kod ler mar lko margi nyaka riw. Onge
chudo ma idwaro kuom ngama oyudo loko moro amoro. Moko manok inyalo medo kuom
loko kendo chiwo maok oketh chiwomoloki.
http://www.logon.org
and http://www.ccg.org
Puonj:
Okanda
ma Mbulu mar Jadolo
Chopo:
Ng’iyo okanda ma mbulu kendo temo winjo mar nenruok kod gima yot manyiso kido mare.
Tije:
Nyithindo biro puonjore yor muma malero wach okanda ma mbulu.
Nyithindo biro puonjore kaka kadho Jadolo ne siemo Kristo jadolowa maduong’.
Nyithindo biro bedo ging’eyo mar gima kido ma mbule ne nyiso.
Nyithindo biro bedo gipimo mar gima okode kod toned ne nyiso
Yore:
Revised Standard Bible
King James Bible
The Garments of the High Priest (CB61).
http://en.wikipedia.org/wiki/Pomegranate
William Brown: The Tabernacle its Priests and Services
Ndiko
moko:
Wuok 28:31-35
Wuok 29:5
Wuok 39:22-26
Mako
gi wich
Kwan 15:38-40
Wuok 39:22 Ne giloso okanda mar efod kod gi lae ma mbulu tich mar jofuetho.
Wuok 39:24-25 Ne giloso toned ma mbulu, ma rali kod lewni marep rep momin matuoro okanda. 25 Bende ne giloso aluora ekond toned go.
Chenro:
Yawo kod lemo
Puonj
Lero
Tijegi
Loro kod lemo
Puonj
Q1. Okanda ma mbulu ne chal kod ang’o?
Wuok 28:31-35 Kendo ilos okanda mar efod kod law ma mbulu kend ibiro keto otuchi ediere ma wich wuoke: nyaka obed kod pien mobaw aluora mar ochuchino. Ket toned molosi gi usi ma mbulu, ralik kod makwar kendo ket okode mag mahabu ebath moluoro okanda duto. Kendo Arum ema biro tiyo tijno: kendo duond okodego ibiro winji kodonjo kama let kendo kawuok kama ler e nyim Ruoth, kendo mondo kik otho kowuok oko.
William Brown, jadolo mar kiche kod tijene, e lithe 95, “Okanda ma mbulu, ne wuok eng’ut nyaka okal chong’ matin, ne obedo kod gimoro momin (Wuok 39:22). Kane ok onyaye to ne iluore kod pien mondo kiki oyiechi”.
Kata kamano dend kando jadolo maduong’ ne jabber ahinya kendo ne okiki, okanda ma mbulu ne yot yot.
Q2. Ang’o kendo ma wang’eyo kuom gima ne mbulu?
A. Gik ma mbulu ang’wen ma olier eriak kandhowa. En manani gik ma mbulu paronwa chike Nyasaye to nade ka kandho okiki kod mbulu mathoth? Mana kaka jadolo maduong’ nobedo kar Mesia e piny ringruok, mano en law kadolo maduong’ bende ne paronwa gik mang’eny mopogore opogore mag Kristo kaka jadolo maduong’.
Mesia en e memta (Hibrania) kata Logos (Girik), ma en wach Nyasaye kod mako chike Nyasaye terowa ir Kristo.
(Gal. 3:24), Kuom mano, chik e gima reronwa ir Kristo, kendo wabedo moromo chuth kuom yie. Kristo egiko mar chik kuomwa waduto moyie kendo oromo bed achiel ei jo Nyasaye. “Nikech Kristo en e giko mar chik kuom bedo makare ne ng’ato moyie”. (Jorumi 10:4).
Kwan 15:37-40 Chikowa mondo wabed gi usi momin ma mbulu ekonde mar keudhewa, “mondo wanengi kendo wapar chike duto mag Ruoth kendo watimogi” kae waneno ka okanda molosi ne nyaka bed mbulu. Okanda ma mbulu mar jadolo maduong’ ne nyiso chik ne piny, ka usi angwen ma mbul ei kendhewa wawegi to Rapar mar Chik ne wan ng’ato ka ng’ato owuon. Jadolo maduong’ nochung’ kar, kendo okawo kar ji duto man e piny, kuom joma oyier mag Israeli, ei penjo machingni gi chik Nyasaye.
Okanda ma mbulu ne yot kendo ne ok okiki. Chike mag Nyasaye yot moromo nyathi ka nyathi winjo. Koa e yot mar wach Nyasaye to piny iyalo.
Q3. Bende okanda ma mbulu ne itwang’o bethene?
A. Ooyo, ne en mana bathe molar (Wuok 28:32). Mana ka chik kod neno gin achiel
Q4. Bende okanda ditwe mopogore?
A. Oyo, ok nyalre, kaka ochakore ei Wuok 28:32, ne en gir tich achiel. Ma neo her losi maber kendo ne iluongo ni okwadha mariw, kama wiye gi tiende molar mar ber romoe esa machalre ebathe moro kamoro. Ma biro bedo machal okanda moketi kod Mesia ei otieno kod okinyi mar ndhokene kod thone.
Mana kaka okanda mar jadolo maduong’ kod okanda Mesia ne olir achiel, mano bende ekaka chik Nyasaye. Mana kaka Nyasaye ler, kare, ber, mobidhore kod adiera, e kaka chik Nyasaye en achiel kuom kite owuon. Wan oriwwa kachiel gi Nyasaye kod duong’ makare kokalo kuom roho maler mar Nyasaye.
Mana kaka nitie neno ariyo (machon kod manyien), duto en achiel kuom chik Nyasaye. Giduto gichung’ kanyakla. Ok ni moko keto lithe kod bathe mar chik oko kendo wacho misango achiel kendo osechopo kuom Kristo.
Q5. Ang’o mane okode nyiso
A. Gik mar okanda ne nikodo okode molosi kod dhahabu koriw kuomgi. Okode mag dhahabu kod toned ne iketo moluoro riak okanda. “Kendo gibiro bedo kuom Harun ka sama otiyo”. (Wuok 28:33-35, 39:24-26). Nitiere ng’icho mathoth miwacho kuom okode. Weche moko oyie ni en ni mondo owinji dadolo maduong wuotho donjo ei hema kata ekama ler. Ywak mag okode ne winjore esama odonjokendo ka owuok ei kama ler enyim Ruoth. Ma ne nyiso ni ne oyudo ng’uono ewang’ Ruoth kendo ok otho. Jo ndiko moko wacho ni ma ok kare. Duto ma wanyalo bedogo kod adiera enni ndiko leto ni nite okode kod tonede egiko mar okanda ma mbulu.
Okot: Koa e ler mar Johibrania mar ndiko muma ma mbulu, okot eluong mar chakruok. Okot en SHD6471 ma wuok kuom SHD 6470, rapim, duongo, tieko, okang’, rem, pimo, tielo a, duong’o mar tielo, bolo, okang’ tilelo b. Pimo, saa, rapim, duong’o.
Okode ne iloso kod dhahabu mopundhi, kaka wayudo epuonj:
Lesson: Mitre or Turban with the Golden Plate (No. CB66), dhahabu mopuodhi ne nyiso bedo maler maonge richo. Ler mare kelo geno mane Kristo nigo chiwo ng’imane ne wan duto.
Q6. Bende waneno ka okode itiyogo kamoro endalo
mabiro?
A. Zekaria 14:20 Chakre ching’no kata mana okode mag farese nogorie weche mawacho niya, mowal ni Ruoth Nyasaye; kendo aguluni man ei od Ruoth biro chalo gi sokni man kama ler.
Kae waneno ka bedo maler opim kod tap jadolo maduong’ mar dhahabu inyalo keto bende kuom okode mar farese. Gik moko duto bedo mowal ne Ruoth.
Q7. Kanye kndo wawanenoe dhahabu e lwa jadolo?
A. Kama tawo mar dhahabu orenje “owal ne Ruoth” ei mitre mare kendo ei tawo maler moyiendhi ne kite mabecho egok jadolo maduong’. Ndalo mabiro ibi rwaki okanda marachere duto kaluwuore kod neno. Biro bedo tich dolo manyien kod yo ma nyien mar kamaler.
Q8. Ang’o mane tonde iongik kelo?
A. Ne giloso tonde ma mbulu, ralik kod gige tich ma kare kod usi momin marep rep moluoro okanda duto (Wuo 39:24). The encyclopedia Judaica yudo ni ne nitie okode 36 kata 72 kod tonde mongin. Eastons Bible Dictionary wacho ni ne nitie 72, mane en ekwan man ei buru maduong’. Ka ne nitie okode 72 kod tonde bende kamano to ne wabedo kod gik moko duto 144 moluoro gik okanda mar jadolo maduong’.
Magi kelo “achiel mar gana achiel” ei Ayubu mane okelo warruok (Ayubu 33:23). Waneno kendo tonde mongin e sirni mag Hekalu mar Solomon. Yore mag Hekalu mar Solomon ibiro wuoye ei oras mabiro.
Wan gi okode kod tonde mong’in waneno koriw kod gik moko ariyo mopimore to chutho gin gik mopogore. Okode ne olosi kod dhahabu kendo eleok nyal tow kata kuom gik ringruok ka inono.
Wapuonjore ni dhahabu ochung’ kar roho maler. Watemo ng’iyo ni okode mar dhahabu adiera e ringruok ochung kar chwech ma nyien mar chuny mar Nyasaye. Kaman tonde mongin ne iriedo kod lewni marep rep molar kendo omin eyorgi mar ngima eringruok, tonde mongin ne nyaka tow mana kaka dhano gin. ae wangiyo eyo mayot machung’ kar chwech Nyasaye kod dhano. Yore ariyogo mar polo kod mag piny gin yore moriwne Nyasaye kuom roho mare maler kod rito chike mag Nyasaye. kargi ariyo, okode/mag duong mar polo, kod tone mang’in/chwech mar ringruok duto oliero kuom chieke Nyasaye kuom kaka gibedo. En Mesia kaka dadolowa podho maduong’ motimo ng’uono mar duong mar Kristo osekawo teko duto aseduoko chwech duto ne wuoro; nyaka chiengno Mesia ose bedo mang’uon ne chwech duto.
Ei Kwan 13:23 waneno ka jombetre ne oduogo kod olembe mag piny nyithi Anak kendo ne gin mag kido adek. Jobicho mar Muzabibu ne ochan makuongo, manyiso kod roho maler. Eka tonde mongin ne nyiso chenro mar lamo Nyasaye. Bang’e wa waneno ng’owu, manyiso ji ajia kod rom margi pilepile. Maber mosingi ne Israel to mane ok gi ikore mar yie ni morgi.
Adiera
mar tonde mongin
Tonde mongi oyiego kod jo gwenge ma ugwe mar Iran nyaka India ma masawa, to adiera mare ok ongeye malongo nikech kaka ilose opogore. Tonde mongin kelo nego mamalo, kendo nyalo duogore epinje motwo kachiel kod endalogi mar koth mapiny olokore miluongo ni chwiri kar endalo koth opon. Elemono bedo endalo mag dwe mar ochiko kod apar gi achiel yor masawa (e ndalo ma sap kiche okayo).
Andika mar Quran lero mong’in nyadidek (6:99, 6:141, 55:068). – nyadiriyo kaka ranyisi mag gik mabeyo ma Nyasaye ochweyo kendo dichiel kaka olembe mayudore epuodho mar Pasadiso.
Johahudi kod kitgi puonjo ni magin en ranyisi mar bedo kare, nikech owachini bedo kod kothe 613, moromre kod Mitzovot kata chike mag Torah. Nikech na kod mamoko, Joyahudi mang’eny chamo mangin chieng’ Rosh Hashangh, maen nyasi owuon maluor oding mr tunge. Ne oke ler etieng mar adek mar ndalo lokruok.
Gik mongin go ne nikod gur machalo osimbo. Ei kit Joyar hudi ose nenore kaka gima kare “moiki” ne osimbo ma kare. Pinje mag gik mang’ingo rieyo lewni mana koluoki kiyueyo kod gik luoko. Pige mag mang’in itiyogo kuom lero gikma iluokogo.
Ngi kendo http://en.wikipedia.org/wiki/Pomegranate
Tijegi:
Kuom loso okode tikod bath otas kod gik ma tek tek, kata nginjo mag chuembe moriere kod gik matek tek. kiporo kod duol ma chano duonde mopogore opogore.
Rieyo gir tich kod pige mongin
Donjo etugo mar okode kod mongin.
Keto
dugo mar lep jadolo maduong’
Tiyo kod kad ma 3x5 loso gik machal ariyo lep jodolo. Kidi achiel ni kod picha mar laws, kidi machielo nigi wach kar ler mar law. To ka dose ruomo nitie yoo mar tiyo kodgi:
Lo kod lamo.
q